Já se hned na startu kariéry začal řídit tím, že pokud mě to v práci nebaví nebo nevím co bych tam dál dělal, šel jsem jinam.
Tak jsem šel dělat na půl roku tesaře.
Ten pocit poznam

Nastastie ja som dlhe roky pracoval vo firme, kde sef bol za takmer kazdu blbost. Takze za 10 rokov som robil hotline, skladal pocitace, programoval weby, neskor desktop apky, potom trocha hw v C, internetove radio (sw sme si robili my), casopis, kedze mal aj kapelu, tak som riesil osvetlenie cez DMX...
Ale vsetko raz skonci a tak zmena prace a stereotyp. A tiez som sa drzal hesla, ktory raz povedal sverak vo filme vratne lahve (a to som casto pouzival ako dovod, preco koncim), nieco v zmysle: "protoze tady nejsem stastny". takze za 3 roky 3 firmy. Kolektiv vsade super, s viacerymi som doteraz v kontakte, ale praca nebola to, co ma robilo stastnym. Teraz som vo firme, kde par kolegov uz poznam roky (boli subdodavatelia v jednej firme, kde som pracoval) a sice to nie je ideal, ale je tam silny tlak tie zle veci urobit inak a to ma tu drzi.
jak to mate s pocitem viny, kdyz mate opustit projekt a mate radi kolegy i sefa, kteri jsou fajn a v pohode.
Nijak. Chapu dovody a stretnut na pive sa vieme aj ked nie sme kolegovia. A mne sa uz stalo to, ze kolega, ktory odisiel do inej firmy casom stiahol do tej firmy par dalsich byvalych kolegov.
Stale to musis brat tak, ze je to pracovny vztah, nemaj pocit, ze robis nieco zle, ked menis pracu. Je to normalna vec, ako ked roky nakupujes v jednom obchode a potom zacnes nakupovat v inom.