Klasicka odpoved je, ze vhodna metodika zalezi od rozsahu projektu, rozpoctu, dlzky trvania, velkosti timu, poctu ucastnikov, ocakavanych vystupov, atd.
Robil som na viacerych projektoch, kde bol aplikovany v podstate klasicky vodopad a bolo to podla vsetkeho spravne riesenie. Robil som aj vo firme, kde bol oficialne RUP a robil som v firme, kde bol oficialne SCRUM + recomended TDD. Podla mojich skusenosti zavisi viac na schopnostiach manazmentu a programatorov nez na konkretnej metode vyvoja.
Podla mna plati nasledovne. Ked riadis maly tim, snaz sa vyuzit jeho silne stranky ako je rychlost a priamociarost komunikacie a bleskova spatna vazba. Plati na 100% "komunikacia pred procesmi". Tu mozu agilne metody ako SCRUM vela naucit a poskytnut zdarvy a rozumny ramec. Ked riadis velky projekt, silne sa zacne prejavovat prinos procesov a vseobecna znalost manazerskych technik, ktore idu nad ramec vyvoja SW resp. IT.
Nemusis to nazvat nijak, ale moje zdrave minimum je:
1. Mat dokument, kde su jasne napisane zakladne veci - co je ciel projektu, jeho rozsah, za akych okolnosti sa bude povazovat za uspesny, resp. co uz bude neuspech. Dalej zname rizika o ktorych sa vie uz na zaciatku (zakladny zoznam).
2. Mat dokladovatelnym sposobom toto schvalene.
3. Dbat na to, aby bol progres jasne viditelny. Stanovit si jasne a meratelne kriteria merania toho, ako daleko sme od ciela a priebezne prijmat korektivne akcie.
4. Postupovat iterativne a priebezne ziskavat spatnu vazbu od zadavatela/zakaznika. Robil som napr. to, ze som posadil do jednej prezentacky sefa obchodneho oddelenia a klucovych programatorov a ukazali sme vystup iteracie. Chalani potom lepsie dokazali pochopit, co je pre firmu dolezite a odputat sa od cisto technickych problemov a sef obchodu mal pocit, ze to smeruje tam, kde vie zuzitkovat vystupy.