V diskusii pod jedným Tišníkovým článkom zaznelo niečo na spôsob, že prečo sa vlastne rieši python, keď tu už veľmi dlho máme lisp. Potom som tam napísal, že lebo funkcionálne programovanie a rekurzia, preto sa ujal python a nie lisp... A Tišník niečo na spôsob, že imperatívne programovanie je v lispe bežné a na školách sa práve tými rekurziami odradzujú študenti.
Ok, tak som si pozrel lisp-y. Existujú celkom slušné implementácie už aj Pre MS-DOS, čo by teoreticky bariéru pre vstup znižovalo. Sú moderné dialekty a runtimy Scheme/Racket (Racket má dokonca aj typovanú verziu) a potom máme SBCL, čo je slušná implementácia common lispu. Vedel by som si toto predstaviť aj v biznis prostredí.
Killer aplikácie poznám akurát Emacs, Maxima a hru Abuse, potom už nič
Otázka znie takto, že prečo sa to vlastne tak málo používa, keď lisp má za sebou dlhú históriu a je to veľmi schopný jazyk/rodina jazykov?