ono, najsmutnejsie na tom je, ze aj ked by som niekde takto isiel, napriklad do usa, tak sice by som tam mohol mat pracu a mat sa relativne dobre, po nejakej dobe, ale mne sa protivi samostatna predstava, ze som v usa. ta krajina mi je skratka nesympaticka. konzum, viac ci menej prekvitajuci policajny stat ... no nic dobre, to iste aj v anglicku, clovek tam moze fungovat, ale co z toho ma? je sam ako kol v plote, nikoho nepozna, zaziva nonstop nejaky culture shock ... je len malo krajin, kde by som si vedel predstavit fungovat nepretrzite, ale tie krajiny su najma vdaka jazykovej bariere na mile vzdialene (dansko, svedsko, norsko, finsko) alebo na druhej strane zemegule (australia, novy zeland). sice sa o australii vravia klady ale tiez tam zivot nie je jednoduchy a ma to tam celkom socialisticky raz, to iste vsetky skandinavske krajiny
napadlo ma, ze by sa dalo kombinovat vsetko naraz v podobe nonstop cestovania, tzv. digital nomad, pogooglite, ale to je mrte tazke na realizaciu
skratka to vyzera tak, ze je to vsade na prd
