KT(Y)xxx je kremíkový snímač teploty (s pozitívnou závislosťou na teplote, PTC), nie termistor (správa sa podobne, ale má inú teplotnú závislosť - tvar krivky sa viac približuje k lineárnemu).
Nejaký vzorový kód som nasiel v tejto diskusii (predposledný príspevok)
http://www.avrfreaks.net/index.php?name=PNphpBB2&file=viewtopic&t=23077ale neoveroval som ho. V príspevku za ním sa niekto zmieňuje, koľko to zaberie miesta a času (v radiči ATmega8 - to je predchodca Atmega328 v dnešných arduinach).
Potvrdzujem, že hodnota R25 je odpor pri 25stupňoch Celzia (a min-max je rozptyl tejto hodnoty v rámci tolerancie súčiastky). Podobne sa udáva odpor termistorov a iných teplotných snímačov.
Ak Vás zaujíma termistor (teplotne závislý rezistor), odkaz ktorý poslal robin martinez vyzerá byť dobrý popis merania teploty termistorom pomocou arduina.
Termistory vyzerajú takto:
http://www.murata.com/products/catalog/pdf/r44e.pdf , teda dosť rôzne. Na experimentovanie sa dajú vybrať zo starej základnej dosky z PC, z akumulátorov apod - ale tam už nezistíte výrobcu ani typ. Často sa používajú termistory s odporom 10kohm pri 25 st. Celzia (väčšina tých čo som vybral zo starých dosák, bateriek..).
Ak by ste chceli termistor kupovať, na meranie teploty sa používajú termistory s negatívnou teplotnou závislosťou (NTC) - to je väčšina termistorov a vyrábajú sa aj s presnosťou 1% .
Teplotná závislosť termistora je nelineárna - linearizovať sa dá pomocou tabuľky, alebo vzorca (iného, ako pre KT(Y)xxx - Google, stránky arduino, wikipedia: "Steinhart-Hart Thermistor Equation") - existujú dve verzie rovnice (s troma koeficientami a s jedným) , odporúčam začať s jednoduchšou. Murata napr. udáva len koeficient B, takže tam zložitejšia ani nepripadá do úvahy.
Príklad tabuľky je tu:
http://playground.arduino.cc/ComponentLib/Thermistor a na konci článku je odkaz aj na vzorec. Podobná tabuľka by asi bola vhodná aj na KT(Y).
Vzorcom (či už ide o termistor, alebo KT(Y)xxx) sa dá len aproximovať priebeh - teda k presnosti, ktorú dosiahnete tabuľkou sa môžete výpočtom len priblížiť a aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, vzorec môže zabrať viac pamäte ako tabuľka. Riešenie so vzorcom zase vyzerá elegantnejšie, pri zmene snímača stačí zmeniť niekoľko konštánt - asi je najlepšie vyskúšať si obe varianty.
Neviem či som Vám pomohol, tiež s mikroradičmi len začínam. Uprednostnil som ale jednoduchšiu cestu - pokúšam sa postupovať od jednoduchých vecí k zložitejším. Na meranie teploty je podľa mňa na začiatok vhodný teplotný snímač LM36 - na výstupe má napätie, ktoré je priamo úmerné teplote a má lineárnu závislosť). Z Vašich otázok mám pocit, že by aj pre Vás mohlo mať pozitívny efekt, ak by ste sa vrátili o krok späť - a vyjasnili si meranie napätia na vstupe A/D prevodníka, prepočítavanie hodnoty 0-1023 na napätie a počítanie odporových deličov predtým, ako sa pustíte do (trocha) zložitejších vecí. Stačí si vybrať jeden z mnohých tutoriálov a stráviť s tým dva - tri večery.