neda mi to a musim sa vyjadrit, bohuzial, aj ked neviem komu to co da. pisat anonymne do fora na roote nie je teda fakt ziadna vyhra ale po tych perlach co tu lietaju sa clovek akosi nedokaze zdrzat.
namiesto toho aby sa ludia ponahlali za stotisicmi, nechapem, preco nevolia presne opacnu cestu. ved ked je taky problem zarabat strasne prachy tak nemoze byt problem zarabat "normalne" (pripadne nadpriemerna mzda) A NEZIT AKO PRASA.
nezit ako prasa znamena:
1) ze si nerobim si dlhy a nic si nepoziciavam a nekupujem to, na co nemam
2) ze pouzivam len to co potrebujem a konstantne sa pytam coho sa este mozem ZBAVIT
3) ze mam len nutne minimum pretoze
a) nemusi sa clovek kazdy den bat, ze to, co tak krvopotne zarobil a vrazil do doslova blbosti, nestrati ci o to nepride (preto musi pracovat a zarabat tie stotisice)
b) moze sa sustredit na veci nehmotneho charakteru (vztahy, rodina, volny cas) o ktore najma ide (nie o toceni 150 mesacne ako kolega nadomnou, ak je to jeho priorita, tak ho lutujem)
4) ze zivotnym cielom nie je tucne konto ale cista mysel a volny cas
5) nebyt otrokom penazi
Okrem ineho si vyberam vzdelanie ktore (podla priorit)
a) mi zabezpeci bezproblemovu dlhodobu standardnu obzivu
b) bavi a naplna ma
c) mi zabezpeci pracu, v ktorej som pevny cas a ostatny mam vyhradeny pre seba.
Okrem tretieho bodu je IT je celkom dobry kompromis, ako sa k tomu dopracovat. Byt programatorom dlhodobo nie je ziadna vyhra. Byt dobry a vzdy na spici sa neda (a vela ludi sa tam ani nedostane). Moj dlhodoby ciel je zarobit si tolko, aby som mohol ist kamkolvek na svete (najlepsie niekam emigrovat - australia, kanada ...) a najst si tam nejaku sranda robotu v obore a byt vysmiaty az do dochodku, pripadne do smrti.
Kazdy tu narieka ako ma malo penazi. Ako teda "zacat ten zivot" (to ma extra dojalo

). Drviva vacsina ludi vidi zivot cez peniaze. Mam peniaze = zije sa mi dobre. Mam peniaze = naplnim svoje potreby. Mam peniaze = nemusim sa o nic starat. Zarobok stotisicov cloveka len deformuje. S cistym svedomim mozem sam za seba prehlasit, ze aj ked by som zarabal sto tisic tak by som najradsej chodil do roboty na bicykly a jedol zradlo z firemnej kuchyne.