CISC tu bude IMHO ešte hodne dlho, minimálne tam kde sa vyžaduje výkon - na desktopoch, herných počítačoch, konzolách, práci s multimédiámi a pracovných staniciach. Síce Intel zaspal na vavrínoch, ale naštastie AMDčko ťahá architektúru ďalej. Škodaže na trhu X86/AMD64 neni toľko hráčov ako v 80tych a 90tych rokoch (popri Inteli a AMD aj Cyrix a NexGen a IBM a NEC) tam kde chýba konkurencia, je bohužiaľ menšia dynamika vývoja.
ARM - RISC Architektúra veľmi šetrná ka životnému prostrediu. Pôvodne vznikla ako CPU pre domáce počítače. v 90tych rokoch ARMy dominovali PDA (StrongARM v Psion Series 5), PocketPC a Handledom, ale najvačšiu slávu získali po roku 2007 vďaka dotykovým mobilným zariadeniam, veľkú reklamu jej urobili Apple svojim iPhonom a Samsung či NVIDIA. Má omnoho lepší pomer cena výkon spotreba. Veľkí hráči ako NVIDIA, Microsoft, Apple, Samsung, Google čím ďalej tým viac presadzujú ARM. Momentálne ARMy vládnu, nie len mobilom, tabletom, set top boxom, IoT zariadeniam (Raspbarry PI, NVidia Jetson, Rock Pi) ale presadzujú sa aj v Laptopoch a čím ďalej tým viac majú potenciál dostať sa aj trh aj plnohodnotných výkonných desktopov a herných konzol. Okrem iOS a Androidu je už na ARMe doma aj Desktopový Linux, Windows 10/11, MacOS. mimochodom ako to dopadlo s kúpou ARMu NVIDI-ou?
RISC V - otvorená RISC architektúra, vraj má byť ešte šetrnejšia a ekonomickejšia ako ARM. Žiaľ zatiaľ je ešte len v plienkach a je veľmi málo rozšírená. Na trhu je zatiaľ len pár developer boardov (SiFive HiFive Unmatched, BeagleV) a dosť veľa microcontrollerov - pre IoT (ESP32-C3, ESP32-C6, Sipeed Maixduino AI, Huawei Hi3861, LoFive RISC-V). Intel po tom ako stráca pozície na trhu X86/AMD64 hľadá nové trhy a dokonca kúpil startup vyvýjajúci RISC V. Huawei vďaka Americkým sankciám (paradoxne aj napriek tomu že ARM je Britská firma) tiež poškuľuje po RISC V a možno sa okrem microcontrollerov raz dočkáme aj telefónu od s RISC V a Harmony OS. Otázka je či má zmysel venovať čas a energiu tejto architektúre, lebo vôbec neni jasné či sa presadí. Žiaľ trh zložený s ľudí a človek nie je "homo economicus" ktorý by si vyberal vždy objektívne najvýhodnejšie riešenie, takže nad rozšírením tejto architektúry zatiaľ visí veľký otáznik. No ekonomický intervencionizmus, sankcie a rôzne obchodné vojny by jej paradoxne mohli pomôcť.