55 rokov žijem v Bratislave. Na hraniciach SK s AT a HU. Nepovažujem sa za slováka, za maďara ani za rakušáka. Doma sme vždy boli trojjazyční (mimochodom Szopt sa píše Szopd). Čechoslovák tiež nie som, hoci ako celá moja generácia po česky viem. Jedenásť rokov do mňa tlačili ruštinu, šesť angličtinu. Čo týmto všetkým chcem povedať? Len toľko, že som prišiel na to, že všetky jazyky sú rovnako krásne/škaredé, jednoduché/zložité, primitívne/rozvinuté. Väčšinou ide o to, ako konkrétny jedinec konkrétny jazyk ovláda.
Najčastejšie sa s výtkami k iným jazykom stretávam u ľudí, ktorí nevedia používať ten vlastný. Je jedno či sú to češi, slovaci, maďari alebo anglicky hovoriaci američania. Percentuálny podiel idiotov je v jednotlivých národoch asi veľmi podobný.
Vlastne ani neviem načo toto píšem.... Veď ten, ktorému to je adresované to aj tak nepochopí a ostatným je to jasné.