Bola raz jedna Nokia 130... ciernej farby, pekne tvary, dlha vydrz.. proste idealny spolocnik, zazival som s nou kazdodenne radosti, v jednom tele sa skryvali dve osobnosti... bola lahka, mala a skladna... ale ako v kazdom pribehu , aj v tomto je to boj dobra a zla...
Raz som sa vybral s nokiou na vylet, cesta vlakom ubiehala rychlo a nokia sa z toho tesila a jemne papkala energiu ktora jej zostavala kym ju znova nenakrmim. Vo svete kde zijeme existuje jedno zakerne francuzke auto, ktorym som sice cestoval mnohokrat a nikdy neodhalilo svoj charakter, auto, ktoreho jedinou cnostou je nicit... Tohto krasneho vyletneho dna prislo auto pred stanicu, a ja so svojou krasnou nokiou sediacou vo vrecku ktora mi jemne ozarovala nohu signalom najvyssieho operatora ku ktoremu vzhlizala s takou intenzitou... a zrazu, nokia vyskocila z vrecka na podlahu, autonicitel to zbadal a vzmiku bocnymi dverami rozdrtil jej krasnu tvar. Chytila ma uzkost, hovorim si, to musela vydrzqat, jej povest bola hodna xeny, bojovnicky, padom z metra rozbije chodnik, padom do hajzlu spravi povoden... jemne som ju zodvihol zo zeme, ale bolo neskoro, jej tvar bola na maderu, pozeral som sa na nu, uz nikdy to nebude take ako predtym, povzdychol som si...
Ale nikdy nieje neskoro, zavolal som tym najlepsim ocnym chirurgom v okoli, ale ti ma odbili, ze jej nedokazu pomoct, lebo jej stvoritel zmenil podmienky. Ale ja som sa nevzdal po internete som hladal ci jej mozem domacou chirurgiou pomoct, ale bez uspechu, nahradnu tvar nikde nemaju
.
Laska k nej bola velka, teraz vsak je zmrazena na policke, a spolu cakame na moznost, ked jej dokazeme pomoct!
29 Odpovědí
6130 Zhlédnutí