1-7
To trošku fabuluješ, teda neviem presne, ako je to upravené v ČR, ale pochybujem, že výrazne inak než tu na Slovensku.
1. Na služobnú cestu je možné vyslať zamestnanca len s jeho súhlasom, alebo ak je to podchytené v pracovnej zmluve. Kto si to nechal napísať do pracovnej zmluvy, tak nech sa nečuduje, ale beztak nezmyselné posielanie na pracovné cesty manažérovi nebude fungovať dlhodobejšie, lebo cestovné náhrady sa na nejaké nákladové stredisko napísať musia, do čoho vidí kdekto...
2. Za alkohol možno (to si snáď príčetný človek vie ustrážiť, najmä ak jazdí autom), ale za vynadanie manažérovi (najmä jednorazové) určite nie. Čo je "závažné porušenie pracovnej disciplíny" nie je úplne definované, ale súdy to vykladajú viac v prospech zamestnanca.
3. Nemáš, ak to nemáš stanovené v pracovnej zmluve. To nie je nič prekvapivé.
4. To môžu, ale opäť len v rozsahu vymedzenom pracovnou zmluvou, teda ak máš v zmluve "programovanie", vtip "... zoberte metlu a pozametajte halu. - Ale ja som inžinier! - Aha, tak vám to ukážeme." sa realitou stať nesmie.
5. To síce nemáš, ale pokiaľ inak robíš prácu dobre, na striktnom dodržiavaní pichačiek tratí aj firma ("Pardon, už ti to nedorobím, mne už padla, maj sa, vidíme sa zajtra...").
6. To je mrzuté najmä pre fajčiarov. Inak u duševného pracovníka ťažko rozpoznať, či jeho duša odpočíva alebo nie, a občasné vstanie od stola a natiahnutie sa je dokonca žiadané požiadavkami BOZP.
7. Pracovnú pohotovosť je možné bez súhlasu zamestnanca nariadiť max. na 8 hodín týždenne, najviac 100 hodín ročne. Takže na nejaké veľké represálie sa to dá použiť len obmedzene, najmä ak výskyt príslušného incidentu šéf nedokáže načasovať...
Takéto represálie majú význam len v prípade, že je cieľom zamestnanca znechutiť, aby časom odišiel sám. Obvykle je však cieľom, aby svojou prácou vytváral nejaký užitočný produkt. Tvorivá duševná práca sa dosť ťažko meria, preto naprudený pracovník dokáže veľmi ľahko produkovať totálne sračky, hoci formálne nič neporušil.