Kedze sa tu zacali objavovat fabulacie a bajky, trocha vysvetlenia:
Flatpak aj snap aplikacie mozu byt instalovane per-user alebo per-system.
Flatpak aplikacie sa by default instaluju do ~/.local/share/flatpak a /var/lib/flatpak. Instaluju sa do ostree repo, co je nieco ako git pre aplikacie a "checkout"/instalacia aplikacie je hardlink do tohto repa. V pripade, ze viacere aplikacie alebo runtime obsahuju rovnake subory, su takto deduplikovane (a to obsahuju. napr. Gnome aj KDE runtime je postavene na zodpovadajucom runtime org.freedesktop.Platform). Preto flatpak nezabera tolko miesta, ako ukaze naivne pouzitie du. Flatpakove aplikacie bezia vo svojom vlastnom kontajneri (preto flatpak run ...), akurat na rozdiel od dockera je neprivilegovany ("bubblewrap"). Flatpak specificky podporuje iba desktopove aplikacie; na nedesktopove aplikacie treba pouzit iny nastroj (napr. docker alebo podman).
Flatpak, podobne ako apt alebo dnf, moze mat definovanych niekolko nezavislych repozitarov ("remotes") a je na pouzivatelovi, ktore si nakonfiguruje. Najpopularnejsi je flathub. Mozete mat privatny repozitar, staci na to http server.
Snap aplikacie sa instaluju do ~/snap (bez bodky) a /var/snap. Aplikacie su v squasfs images, mountovanych pri starte, preto ten bordel v mount pointoch. Na zabezpecenie sa pouziva AppArmor; na distribuciach ktore nepodporuju AppArmor, ale napr. SELinux, snap-y bezia bez akejkolvek izolacie.
Snap ma jeden-jediny app-store, pod kontrolou Canonicalu. Canonical povie, ktora aplikacia tam moze byt, ktora nie. Aka verzia bude natlacena pouzivatelom, tiez zavisi od Canonicalu. Kto chce privatny repozitar, musi Canonicalu zaplatit za privilegium, vlastny repozitar si nespravite.
Snap podporuje nedesktopove aplikacie; jeho primarne pouzitie bolo najprv server, potom iot. Desktopova integracie trocha pokrivkava (napr. neskrytelny/nepresunutelny adresar snap v homedir, alebo problemy s aktualizaciou aplikacii, ktore dlho bezia, ako je firefox).