Obor, který má nejblíž k matematice?

Onestone

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #45 kdy: 23. 05. 2018, 00:11:00 »
Mne by spise zajimalo proc nam lhali ze nulou delit nelze.
To jen ten prolhaný mainstream. Pravdu se dozvíš jen na Aeronetu nebo Parlamentních blitkách. A jako bonus se dozvíš, kteří politici jsou ještěří lidé. Vot nóvosti.


Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #46 kdy: 23. 05. 2018, 06:56:30 »
K matematice má nejblíž asi teologie,

Toto si viem predstaviť, lebo definícia je obdoba Božieho slova, o ktorom sa nediskutujem, a veta je jej výklad, o ktorom sa dskutuje vo forme dôkazu

Hej vážně. O pár příspěvků vejš nadhazuju myšlenku, že sčítání si sice můžu definovat jak chci, ale je jen jeden způsob jak to udělat tak, aby to bylo v souladu s realitou.


Narážím jednak na klasické jedno jablko a jedno jablko jsou dvě jablka, a druhak na to, že kdyby linearita nebyla zajímavá z pohledu "je dostatečně univerzální" a zároveň "dá se toho o ní hodně dokázat", tak se jí nikdo nezabejvá. I matici mají svůj pohled na to, co je zajímavý a dobrý a co ne.

Já to zkusím říct jinak.
Můžu studovat vlastnosti náhodných grafů s řádově počet_vrcholů hranami, které v sobě nemají kružnice liché délky a jdou obarvit 11 barvami.
Proč bych to ale dělal?


Lebo to zjednodušuje  riešenie nejakého problému.

Mňa nezaujíma, že Laplaceovka je dvojný integrál, ale to, že mnou použivaná teória systémov (algebra prenosov) pracuje so sústavou lineárnych diferenciálnych rovníc a Laplace mi pomohpl ich jednoducho  algeraicky vyriešiť.

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #47 kdy: 23. 05. 2018, 06:57:50 »
K matematice má nejblíž asi teologie,

Toto si viem predstaviť, lebo definícia je obdoba Božieho slova, o ktorom sa nediskutujem, a veta je jej výklad, o ktorom sa dskutuje vo forme dôkazu

Hej vážně. O pár příspěvků vejš nadhazuju myšlenku, že sčítání si sice můžu definovat jak chci, ale je jen jeden způsob jak to udělat tak, aby to bylo v souladu s realitou.


Narážím jednak na klasické jedno jablko a jedno jablko jsou dvě jablka, a druhak na to, že kdyby linearita nebyla zajímavá z pohledu "je dostatečně univerzální" a zároveň "dá se toho o ní hodně dokázat", tak se jí nikdo nezabejvá. I matici mají svůj pohled na to, co je zajímavý a dobrý a co ne.

Já to zkusím říct jinak.
Můžu studovat vlastnosti náhodných grafů s řádově počet_vrcholů hranami, které v sobě nemají kružnice liché délky a jdou obarvit 11 barvami.
Proč bych to ale dělal?


Lebo to zjednodušuje  riešenie nejakého problému.

Mňa nezaujíma, že Laplaceovka je dvojný integrál, ale to, že mnou použivaná teória systémov (algebra prenosov) pracuje so sústavou lineárnych diferenciálnych rovníc a Laplace mi pomohpl ich jednoducho  algeraicky vyriešiť.

pardon jednoduchý untegrál

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #48 kdy: 23. 05. 2018, 08:09:24 »
tohle je prý computer science https://ncatlab.org/nlab/show/homotopy+type+theory

Computer Science  je slovensky (poodobne česky) INFORmačná mateMATIKA= INFORMATIKA, ted je to podmnožina matermtiky
Problém je, že pod pojmem informatika se skrývá práce s excellem...

To platilo v  minulosti

Existuje "svetová reforma školstva" zvcaná ISCED- INTERNATIONAL STANDA RD
CLASSIFICATION OF EDUCATION

Do ISCED97 z roku 1997 existovala len Computer Science. V roku 1997 resp. v zozname odborov k nej z roku 1998  pridali aj Computer use.  A práve toto presadila u nás histerická historička na poste ministerkz školstva ešte v roku 1998.

o roku 2011 je ale nový ISCED2011(po 14 rokoch od ISCED97lebo ZŠ A SŠ sú väčšinou K12- teda 12 ročné a po roku prípravy na nový ISCED boli po 13-ich rokoch prvé reálne výsledky ISCED97) a zoznam odborov od roku 2013
to už má inak. ))Prvá dve čísla  sú skupina odborov, každé ďalšie je podskupinou a informatika je 0613 a čiastočne 0612, a tabuľkové kalkulátory to je v  0612. Aj keď vrátioť to späť predf ISCED97 je veľmi ťažké aj u nás.



06 Information and  Communication  Technologies (ICTs)

061 Information and Communication  Technologies (ICTs)

0610 Information and Communication  Technologies (ICTs) not further  defined

0611 Computer use
obsahuje:

Computer software use
Computer use
Internet use
Use of software for calculating (spreadsheets)
Use of software for data processing
Use of software for desktop publishing
Use of software for word processing

0612
Database and network design and  administration
obsahuje

Computer administration and management
Computer media applications
Computer network installation and maintenance
Computer support
Database administrator studies
Information technology administration
Information technology security
Network administration
Network design
Web design

0613 Software and applications  development and analysis
obsahuje

Computer programming
Computer science
Computer systems analysis
Computer systems design
Informatics (computer science)
Operating systems
Programming (computer)
Programming languages
development
Software development
Software localisation
Software programming
Software testing

0619
Information and Communication  Technologies (ICTs) not elsewhere classified
obsahuje

Artificial intelligence

http://unesdoc.unesco.org/images/0023/002350/235049e.pdf

Som z vesnice

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #49 kdy: 23. 05. 2018, 12:58:20 »
Filozofia, podobne ako filozofia matematika nieje nejaka exatna "meratelna" veda ale vsetko v nej zavisi na clovekom par zvolenych "aximoch".

No.. Vůči tomuhle pohledu na filozofii a matematiku bych se teda měl tendence vymezovat.... Hlavně vůči té libovůli stanovování axiomů.
Můžu si vymyslet jaký sčítání chci, ale jen jedno je v souladu s realitou.

Ako môže byť matematika v súlade s realitou keď sa v matematike použivá abstrakcia?! Abstrakcia doslova znamená "neskutočný, existujúci bez bezprostredného vzťahu k skutočnosti, nenázorný, pojmový, myšlienkový".
V matematike sa používajú ideálne matematické objekty nie reálne. Ideálna (dokonalá) kružnica v reálnom svete neexistuje.


Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #50 kdy: 23. 05. 2018, 13:05:24 »
Ako môže byť matematika v súlade s realitou keď sa v matematike použivá abstrakcia?! Abstrakcia doslova znamená "neskutočný, existujúci bez bezprostredného vzťahu k skutočnosti, nenázorný, pojmový, myšlienkový".
V matematike sa používajú ideálne matematické objekty nie reálne. Ideálna (dokonalá) kružnica v reálnom svete neexistuje.

Vitej v diskusi o (matematickem) platonismu ;-)

JSH

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #51 kdy: 23. 05. 2018, 15:44:01 »
Ako môže byť matematika v súlade s realitou keď sa v matematike použivá abstrakcia?! Abstrakcia doslova znamená "neskutočný, existujúci bez bezprostredného vzťahu k skutočnosti, nenázorný, pojmový, myšlienkový".
V matematike sa používajú ideálne matematické objekty nie reálne. Ideálna (dokonalá) kružnica v reálnom svete neexistuje.
Protože "je v souladu s realitou" a "existuje v reálném světě" jsou dost odlišné věci. To první je nutná podmínka pro to, aby nějaká abstrakce vůbec stála za námahu. No a to druhé je téma sáhodlouhých filosofických diskuzí bez praktického dopadu na samotnou matematiku.

Som z vesnice

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #52 kdy: 23. 05. 2018, 16:21:53 »
Dokonca to ide ešte ďalej: matematické teórie a výsledky sú formulované v špeciálnom matematickom jazyku, pričom vyslovené v takomto tvare sa bezprostredne netýkajú nijakého ideálneho ani reálneho sveta. To je už vecou ich interpretácie. Ak sa teda v matematike máme vôbec na čomsi dohodnúť, musíme ustáliť presné gramatické pravidlá tohto jazyka a všetky matematické tvrdenia formulovať v tomto jazyku, prípadne dať aspoň jasný návod, ako to v tom-ktorom prípade možno urobiť.
Pri takomto prístupe sa však už čistá matematika prestáva vzťahovať k svetu (ani k reálnemu ani ideálnemu) a stáva sa
z nej veda skúmajúca isté postupnosti symbolov, prípadne ich transformácie. Na druhej strane jej poznanie sa objektivizuje na najvyššiu možnú mieru, nakoľko jeho verifikácia sa redukuje len na kontrolu istých mechanicky vykonávaných operácií so znakmi.
Dochádza k redukcii matematiky  na  jej  symbolický  jazyk.  Hlavný  dôraz  pri  takomto  prístupe  sa  kladie  na  formálnu  stránku  matematických  úvah, teda na axiomatickú metódu. Pri axiomatickej metóde vychádzame vždy z istého súboru axióm, zachytených v istom matematickom  jazyku,  a  prostriedkami  logiky  z  nich  odvodzujeme ďalšie tvrdenia ako dôsledky. Tým dochádza k relativizácii pojmu pravdivosti. Pravdivosť takto dokázaných tvrdení treba totiž chápať výlučne v tom zmysle, že všetko, čo spľňa východiskové predpoklady (axiómy), spňa aj ich logické dôsledky. Záruku za práve vyslovený záver preberá formálna logika.

Onestone

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #53 kdy: 23. 05. 2018, 17:19:25 »
Dokonca to ide ešte ďalej: matematické teórie a výsledky sú formulované v špeciálnom matematickom jazyku, pričom vyslovené v takomto tvare sa bezprostredne netýkajú nijakého ideálneho ani reálneho sveta. To je už vecou ich interpretácie. Ak sa teda v matematike máme vôbec na čomsi dohodnúť, musíme ustáliť presné gramatické pravidlá tohto jazyka a všetky matematické tvrdenia formulovať v tomto jazyku, prípadne dať aspoň jasný návod, ako to v tom-ktorom prípade možno urobiť.
Pri takomto prístupe sa však už čistá matematika prestáva vzťahovať k svetu (ani k reálnemu ani ideálnemu) a stáva sa
z nej veda skúmajúca isté postupnosti symbolov, prípadne ich transformácie. Na druhej strane jej poznanie sa objektivizuje na najvyššiu možnú mieru, nakoľko jeho verifikácia sa redukuje len na kontrolu istých mechanicky vykonávaných operácií so znakmi.
Dochádza k redukcii matematiky  na  jej  symbolický  jazyk.  Hlavný  dôraz  pri  takomto  prístupe  sa  kladie  na  formálnu  stránku  matematických  úvah, teda na axiomatickú metódu. Pri axiomatickej metóde vychádzame vždy z istého súboru axióm, zachytených v istom matematickom  jazyku,  a  prostriedkami  logiky  z  nich  odvodzujeme ďalšie tvrdenia ako dôsledky. Tým dochádza k relativizácii pojmu pravdivosti. Pravdivosť takto dokázaných tvrdení treba totiž chápať výlučne v tom zmysle, že všetko, čo spľňa východiskové predpoklady (axiómy), spňa aj ich logické dôsledky. Záruku za práve vyslovený záver preberá formálna logika.
Ano, pravda je relativní. To ukázal už Tajtlbaum ještě před tím, než si změnil příjmení, aby ho v Polsku nezabili při národním sportu - pořádání pogromů na Židy. Nejen to, on pravdu definoval. Jen ten skopčák z Brna Gödel mu to pokazil, když dokázal, že pravda je ve své podstatě nedokazatelná. Brünn sux :)

sd

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #54 kdy: 23. 05. 2018, 19:42:24 »
tohle je prý computer science https://ncatlab.org/nlab/show/homotopy+type+theory

Computer Science  je slovensky (poodobne česky) INFORmačná mateMATIKA= INFORMATIKA, ted je to podmnožina matermtiky
Problém je, že pod pojmem informatika se skrývá práce s excellem...

To platilo v  minulosti

Existuje "svetová reforma školstva" zvcaná ISCED- INTERNATIONAL STANDA RD
CLASSIFICATION OF EDUCATION

Ne. To platí, když se bavím s někým "tam venku".

Pako

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #55 kdy: 24. 05. 2018, 17:29:41 »
Žeby někdo, kdo neprošel letošní maturitou? :D

MMN

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #56 kdy: 24. 05. 2018, 22:54:33 »
Odpověď na původní otázku: marxismus-leninismus.

Dostál

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #57 kdy: 24. 05. 2018, 23:00:26 »
Ekonomika (šischárová, bloňdák Sedlák, guru Klaus)

Yarda

Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #58 kdy: 25. 05. 2018, 13:06:40 »
Na FEL ČVUT jsme měli hodně matematiky, dost často takové, kde jsem nepochopil, wo co go a nikdy jsem to nepotřeboval umět (akorát ke zkouškám). Tak si říkám, kdybych studoval teď, tak bych po přednášejícím chtěl, aby předvedl nějaký příklad, kdy přednášenou látku můžeme využít v oboru co bych studoval.
Třeba zrovna ty
Citace
vektorové prostory nad konečnými tělesy.

Lojza

  • *****
  • 672
    • Zobrazit profil
    • E-mail
Re:Obor, který má nejblíž k matematice?
« Odpověď #59 kdy: 25. 05. 2018, 13:12:31 »
Ptoleamios se svoji matematikou (epicykly atd.) dokazal krasne prokazat, ze Zeme je stredem (minimalne) slunecni soustavy, byla naprosta shoda matematiky s pozorovanimi pohybu planet, dokonce na zklade teto matematiky krasne umel vypocitat budouci polohy