A pak tam byl mechanismus, ktery jednotlive rostlinky vozil a ty dostaly vzdy trochu napit vyzivy, trosku svetla, tepla, a takhle se to cele nejak opakovalo. Jestli by toto jakoby hydroponni pestovani nebylo pro automatizaci zajimavejsi.
A akú výhodu má robiť to takto zložito? Je každá individuálna rastlina niečím cenná/zvláštna, že by sa nedalo urobiť spoločný rozvod vody/živín pre celý riadok zhodných rastlín a osvetľovanie a vyhrievanie tiež spoločné pre veľké sektory?
Lebo podľa mňa je poľnohospodárstvo o tom, že sa snažíme robiť výnosy vo veľkom ako komoditu, kde záleží na tom, koľko získame na hektár a FTE roľníka, ale či padne niekde nejaká individuálna rastlina nazmar, na tom figu záleží.
Ak by išlo o to, oprašovať individuálnu rastlinku, tak to môže rovno robiť človek.
Jedine, že ako hobby projekt, že využijeme a vycibríme znalosti z automatizácie a robotiky, ale finančný prínos to nemá.
Ti groweri travky to podle me delaji takhle proto, ze potrebuji maximalizovat zisk na "utajenou plochu" (ktera je predpokladam velmi cennym statkem).
Obdobny postup, pokud jsem to pochopil spravne, se aplikuje treba na houby. Mycelium se naockuje do substratu a potom prochazi nejakymi cykly (samozrejme ne individualne, ale vzdy cela rada). Podle nejakych fyzikalnich velicin (pH, vlhkost?) se da lokalizovat plisen, stav mycelia, atd. Elektronicky se tam ridi teplota, vlhkost, ziviny, mozna neco dalsiho.
Dale jsem videl nejakou praci kde podobnym zpusobem resili nejakou exotickou tezko vypestovatelnou plodinu, tam se nepracovalo ale s jednotlivymi rostlinkami, ale meli myslim cele "rezimove" haly a mechanizaci. Pripominalo to do znacne miry vyrobni linku, pocitac urcoval co se ma s kterym "kvetinacem" stat a clovek to jen prevazel mezi halami. Zavlazovani, davkovani hnojiv, teplota, vlhost, atd. to vsechno bezelo "samo".
41 Odpovědí
7094 Zhlédnutí