Kouknul jsem teď na původní vlákno a musím se zeptat luvara:
Pokud "omezování dětí" považuješ za špatné per se (tím si nejsem jistý), tak platí to opravdu ve všech případech? Necháš dítěti bez problémů v pokoji alkohol? A co pervitin? A v jakém věku? I u 15-letého puberťáka s existenciálními depresemi?
Ako chceš zamedziť požitiu alkoholu svojemu dieťaťu? Budeš do jeho 18-stky, 24/7 pri ňom?
Môj názor (podopretý naštudovaným), je ten, že "Odmeny sú horšie ako tresty a tresty sú zlé".
Proste dieťaťu dovolím spadnúť (ak to nemá vplyv na dlhodobé zdravie). Dovolím dieťaťu porazať sa. Dovolím mu popáliť sa. Proste, keď sa raz popáli (empirické skúsenosti hovoria, že nie raz, ale dva zvykne byť dosť), tak dané "pravidlo" bude dodržovať samé a nie preto, lebo "otec ma vidí", ale preto "lebo to je správne" (alebo: "mohlo by mi to uškodiť").
Tvrdím, že
FORMA obmedzovania, kedy delegujem dačo na automatiku, nie je vhodná (záleží ale na veku. Zápalky do troch rokov boli mimo dosah, aj keď používať ich vedela). Pravidlo (obmedzenie) s používaním techniky je fajn, ale nie, keď obmedzovateľ nie je "mozog". Teda či už rodiča, alebo dieťaťa.
Je otázka, ako toto budem riešiť, keď moje dieťa bude vlastniť nejakú techniku. Zatial používa totiž len erárny HW (tablet, notebook, desktop). Aktuálne však nepripúšťam, že by som použil nejaký SW. Prišiel by som imho o možnosť dôverovať svojemu potomkovi a to by ma mrzelo.