Zobrazit příspěvky

Tato sekce Vám umožňuje zobrazit všechny příspěvky tohoto uživatele. Prosím uvědomte si, že můžete vidět příspěvky pouze z oblastí Vám přístupných.


Příspěvky - fortran1986

Stran: 1 ... 15 16 [17] 18
241
Vývoj / Re:Prototypové OOP
« kdy: 19. 07. 2019, 18:00:10 »
Jsem ten poslední člověk na světě, který by byl proti obecnému rozhledu. Nicméně i do toho JavaScriptu přibylo třídy, domnívám se, že prototypové OOP obecně není moc osvědčený způsob psaní programů, proto jsem se ptal, co s tím chtěl původní tazatel řešit.

Prototypy sú krásne v tom že sú jednoduché a elegantné zároveň... A dávajú Vám omnoho viac možností ako klasické triedy. Ale viete si pomocou nich doplniť do jazyka aj tie triedy, alebo multiple inheritance, traity, extension metódy. Ako napísal gill, tiredy v JS sú len syntaktický cukor nad prototypmi.

To Vám určitě neunikly články na Bystroushaakově blogu


IMHO je to realistické shrnutí stavu ohledně Selfu. O Selfu na Ábíčku psal i Pavel Křivánek.

Ďakujem za typy na zaujímavé články :)

242
Vývoj / Re:Prototypové OOP
« kdy: 17. 07. 2019, 20:17:26 »
Hlavní problém Selfu určitě není nutnost image. Proč by měla být nutnost image vůbec nevýhoda?

Je to môj subjektívny problém. Nemám čas učiť sa popri novom jazyku s novou sémantikou ešte aj nové prostredie a celý nový ekosystém. Inak myslím že image je zaujímavý koncept, ale mne osobne to v tejto situácii nevyhovuje, ale možno predsa len prekonám odpor. Ale inak self sa mi ako jazyk veľmi páči, len škoda toho image :/

Co přesně má to (prototypové) OOP řešit, zajímá Tě to jenom tak, nebo s tím chceš i něco dělat?

Chcem sa to proste naučiť do hĺbky, zatiaľ mi ide len o teóriu, ktorú ale plánujem využiť pri jednom konkrétnom projekte.

Co přesně má to (prototypové) OOP řešit, zajímá Tě to jenom tak, nebo s tím chceš i něco dělat? Úplně chápu, pokud někdo studuje exotické (lidské) jazyky, kultury a organismy, ale z praktického hlediska...

Pro každého je praktické něco jiného. IMHO javascript je stále populární a může se hodit vědět, jak funguje. Anebo se pak člověk dostane k lepší práci, protože tam třeba bude mít možnost uplatnit rozhled (i když k tomuto levelu je ještě delší cesta, nestačí obecně vědět co to prototypové OOP je).

JS (resp TS) ma živí a viem ako v ňom prototypy fungujú ale chcel som viac zabrdnúť do teórie a rád by som si prototypy pozrel aj z perspektívy iných jazykov. A Self bol predsa len prvý.

243
Vývoj / Re:Prototypové OOP
« kdy: 16. 07. 2019, 11:41:33 »
Nejrozšířenější jazyk používající prototypovou dědičnost je JavaScript. O prototypové dědičnosti v JavaScriptu si můžete přečíst např. v článku Třídy, dědičnost a OOP v Javascriptu – II.

Viem najpoužívanejšie prototypové jazyky sú JS a Lua.

Ja by som sa prototypovaniu detailnejšie pozrel na zúbky, ale zrovna JS ho ma trošku zmršené.

Zato taký Self ho má spravené veľmi pekne a zrozumiteľne... Self má, ale veľkú nevýhodu v tom že potrebuje image. Ale napr. Perlovská (Class::Prototyped) má prototype oop na štýl selfu https://metacpan.org/pod/Class::Prototyped#NAME dodržiava aj názvoslovie (addSlots), ale narozdiel od selfu nepotrebuje image.

244
Vývoj / Prototypové OOP
« kdy: 15. 07. 2019, 18:33:20 »
Vedeli by ste mi vysvetliť:

1. definíciu a základnú charakteristiku prototypového OOP
2. jeho hlavné výhody / nevýhody
3. Porovnanie s inými typmi OOP
4. vymenovať zaujímavé jazyky ktoré tento typ OOP podporujú

246
Vývoj / OCAML - let rec
« kdy: 13. 07. 2019, 21:53:12 »
Prečo sa v jazykoch z rodiny ML musí rekurzívna funkcia označiť keywordom rec?

Má to nejaký hlbší zmysel, alebo je to tam len kôli prehľadnosti? Pozerám že ak dám za let binding keyword rec tak sa po kompilácii vôbec nič nezmení.

247
Hardware / Krabička k mini PC a neznámé mikrospínače
« kdy: 24. 06. 2019, 20:54:02 »
Kúpil som si škatulku k mini arm doske. sú tam mikrospínače a na ich mieste je len otvor kde sa asi niečo vkladá. Nejaká súčiastka ktorá prilne k tomu mikrospínaču aby sa to dalo pohodlne zapínať či resetovať.

A potom sú tam dva otvory na antény tiež neviem kde mám kúpiť ten hub na anténu a antény (antény sú tam kôli wifine).

Čo mám robiť?

Mám to zobrať celú dosku do nejakej elektro predajne? (Kúsok odomňa je GM electric) Alebo ako nájdem tie súčiastky čo k tomu potrebujem? Na stránke výrobcu (dosky a škatulky) som nič nenašiel.

248
Vývoj / Re:Preprocessor nad JS / TS
« kdy: 18. 06. 2019, 14:24:07 »
nevynalezejte kolo. existuji pluginy pro gulp/grunt/webpack, ktere delaji to stejne. treba

https://www.npmjs.com/package/grunt-strip-code

https://www.npmjs.com/package/webpack-preprocessor-loader

ale podle me to neni potreba, jsou lepsi zpusoby

aké spôsoby máte na mysli? lebo na tie som práve zvedavý od toho je tu táto téma.

Když budeš testovat jednotky, tak žádné přepínače v kódu nebudou potřebné.

krásna teória, ale bohužiaľ nežijeme v ideálnom svete na to aby bolo možné TDD musia sa dodržiavať niektoré zásady ktoré sa u nás na FE absdolútne nedodržiavajú :( viac radšej nebudem komentovať...

druhá vec je že u seba doma kde tieto zásady dodržiavam občas potrebujem použiť prepínač.

249
Vývoj / Preprocessor nad JS / TS
« kdy: 18. 06. 2019, 13:04:32 »
V práci programujeme jedno  CMR v Reacte. Je napísané v JS a TS (nové moduly sú v TS staršie v JS). Občas si potrebujem aplikáciu prispôsobiť testovaniu a prepnúť do testovacieho režimu a na tento účel v iných jazykoch používam prepínače preprocessora. Ale JS resp TS v základe nič také nemá. Nakódil som si teda libku čo emuluje preprocessor je to len primitívny modul ktorý pridal syntaktický cukor nad JS ale na prvý pohľad sa to správa podobne ako skutočné prepínače.

Kolegom vadí že sa do kódu dostávajú zbytočné podmienky. Síce vyhodnotenie podmienok trvá pár ms, ale majú pravdu že z dlhodobého hľadiska to neni najideálnejšie riešenie lebo za 10 rokov môže kód naboptnať (programátor musí myslieť na budúcnosť). Čo s tým? Napadlo ma viacero riešení:

0. ostať pri terajšom stave šak to zase neni až také hrozné.
1. napísať vlastný preprocessor
2. použiť nejaké už existujúce riešenie pre JS / TS  (viete o niečom?)
3. použiť preprocessor z C (toto by bolo asi najlepšie) - ale dá sa to?
4. nejaký iný nápad?

250
Niekto zase nepochopil že o pravidlách rozhoduje majiteľ (alebo ľudia poverení majiteľom) toto neni štátny web... neni platený z peňazí daňových poplatníkov a žiadnu listinu práv tým pádom neporušuje.

251
Hardware / Re:Fanless mini PC z Číny
« kdy: 14. 06. 2019, 12:03:44 »
Maly domaci usporny fanless server? Jasny ukol pro RPI :-) a nebo jeste jasnejsi ukol pro rok dva starej notebook s prasklym LCD, kterej rozeberes, das ho do plechovy krabice a vyndas z nej vetrak a udelas pasivni chlazeni. mam takhle doma nejakou i5ku, udelanou do fanless a nedam na to dopustit. Torzo bez baterky a bez displeje a disku zadarmo sezenes :-)

A na ten účel neni lepší arm? Predsa len tie notebooky hučia, žerú vela elektriny, zaberajú veľa miesta a vyrábajú veľa tepla (obvzlášt teraz v lete je to problém). ARM beží s pasívnym chladičom na malý 12V adaptér a výkon u tých lepších developer ARM dosiek je porovnateľný s bežným X86 PC pritom môže byť s čistým svedomím pustený nonstop.

252
Vývoj / Re:Má smysl učit se Pascal (Delphi)?
« kdy: 12. 06. 2019, 08:58:52 »
...

Myslíte že pri prvom jazyku určenom na výuku záleží na jeho používanosti? Najprv je dôležité naučiť sa dobre programovať a potom si môže vybrať jazyk, ktorý sa reálne používa a zároveň mu bude vyhovovať. Bežný programátor sa za život naučí  desiatky jazykov a 5-10 ich pozná do hĺbky a každý mu určitým spôsobom rozšíri obzory. Na syntaxi až tak nezáleží, ale je dôležíté aby ho ten prvý jayk dostatočne zaujal natoľko, že pri ńom chvíľu ostane. Trebárs si v tom spraví nejakú hru, alebo zoberie raspberry pi a naprogramuje si niečo čo ohúri jeho kamarátov. Z pascalu sa lahko prechádza aj na nízkoúrovňové aj na vysokoúrovňové jazyky.

Bežný programátor sa za život naučí DESIATKY jazykov??? A z toho až 5 - 10 pozná DO HĹBKY??? A len tak si v niektorom z nich urobí HRU??? Kde na také nezmysli chodíš človeče?

Samozrejme. A nie sú to nezmysly. U mňa bola takáto postupnosť:

1.   Začínal som v Basicu bol rok 1997 (QBASIC v MS-DOSe) tam som si ako malý siedmak narogramoval jednoduché 2D hry a alebo jednodcuhé gui, kalkulačku a robil som v ňom ďalšie blbovinky. alebo som upravoval Už existujúce basic hry. a vlastne tak som sa naučil základy programovania.

2.   Keďže basic mi prestával stačiť (nemal podporu prerušení biosu ani inline ASM takže som si nevedel rozbehnúť ani myš) prešiel som k turbo pascalu pri ňom som zotrval cca 2 roky. Naučil som sa základy OOP ale nechápal som celkom načo je to dobré.

3.   Keď nastala doba že som si chcel nakódiť niečo pre windows (tuším rok 2001 alebo 2002) prešiel som k delphi (upravený pascal s pár keywordami navyše v ktorom sa ale programovalo dosť odlišne ako v Turbo Pascale) Pri komponentách som konečne som pochopil načo sú dobré tie objekty. Aj keď VCL  malo dosť hnusný objektový model. Programoval som tam aj vlastné vizuálne VCL komponenty čo nebolo vôbec jednoduché. Takže áno môžem povedať že tento jazyk poznám do hĺbky aj keď som sa ním neživil. Urobil som v ňom grafický program na úpravu obrázkov nakódil som si tam rôzne filtre. A kopec ďaších vecí.

4.   Naučil som sa PHP ktoré som potom používal aj profesionálne (živil som sa ním) niekolko rokov. – V tomto jazyku poznám všetky zákutia takže môžem povedať že ho poznám do hĺbky. Aj keď ten jazyk doslova nemám rád. A posledné roky sa mu už nevenujem. Zmeny v 7mičke už sú mimo maňa.

5.   Naučil som sa základy JS – postupne som sa v ňom zdokonaloval až som sa ho naučil na profi úrovni.

6.   Naučil som sa C#. Pri ktorom som zotrval asi najdlhšie. Taktiež ho poznám do hĺbky niekolko rokov som sa ním aj živil.

7.   Naučil som sa F# (rok 2011), zdokonaloval som sa v JS (Babel, TS) – obidva tieto jazyky poznám  do hĺbky )

8.   Teraz sa cca 5 rokov živím ako frontendista najintenzívnejšie používam JS a TS medzitým aj F#  (pre svoje súkromné potreby) C# ma teraz nežíví (predtým ma živilo cca 3 roky) ale používam ho tiež pre svoje projekty.

Medzitým som sa naučil X ďalších jazykov ako SQL, ELM, Python, Java, C / C++, Ruby, Visual Basic,  Scheme, Erlang, VBA. pri ktorých ale nemôžem povedať že ich poznám do hĺbky pretože som v nich neprogramoval dlhšie ako niekoľko mesiacov (no v SQL, T-SQL áno to používam furt – aj keď teraz ako frontendista ho používam len v rámci voľného času ale boli časy keď som ho ako backendista potreboval). Na to aby programátor poznal jazyk do hĺbky a poznal všetky jeho zákutia v ňom musí intenzívne programovať niekoľko rokov. A vôbec si v tomto smere nefandím lebo sú medzi nami programátori, ktorí sa tých jazykov za život naučili oveľa viac ale ich život sa točí len okolo kódenia čo zase neni môj prípad.

253
Vývoj / Generovanie spustiteľných súborov z AST
« kdy: 11. 06. 2019, 21:21:45 »
Ahojte dajme tomu že máte jazyk kompilovatelný do JS. Zo zdrojáku vyrobíte AST z ktorého potom generujete JS. A teraz by ste chceli okrem JS pridať aj ďalše cieľové platformy (X86, X64 a ARM binárky pre Linux a Windows) ako by ste na to išli? Aká je najjednoduchšia cesta ako z expression tree urobiť binárku so spustiteľným kódom? Mňa napadli tieto možnosti:

1. LLVM?
2. Použiť nejaký prekladač ktorý dokáže skompilovať JS do spustiteľného súboru?
3. popri JSku urobiť transpiler aj do C a z neho potom urobiť spustiteľný súbor (takto to robí napr. OCAML a Ada)

254
Vývoj / Re:Má smysl učit se Pascal (Delphi)?
« kdy: 11. 06. 2019, 19:22:54 »
...

Myslíte že pri prvom jazyku určenom na výuku záleží na jeho používanosti? Najprv je dôležité naučiť sa dobre programovať a potom si môže vybrať jazyk, ktorý sa reálne používa a zároveň mu bude vyhovovať. Bežný programátor sa za život naučí  desiatky jazykov a 5-10 ich pozná do hĺbky a každý mu určitým spôsobom rozšíri obzory. Na syntaxi až tak nezáleží, ale je dôležíté aby ho ten prvý jayk dostatočne zaujal natoľko, že pri ńom chvíľu ostane. Trebárs si v tom spraví nejakú hru, alebo zoberie raspberry pi a naprogramuje si niečo čo ohúri jeho kamarátov. Z pascalu sa lahko prechádza aj na nízkoúrovňové aj na vysokoúrovňové jazyky.

255
Software / Aký software od Microsoftu používate?
« kdy: 29. 05. 2019, 11:30:37 »
Trošku kontroverzná téma tak vás poprosím skúste diskutovať bez emócií. Viem že medzi užívateľmi Linuxu je veľká nevraživosť k Microsoftu (nikdy som nechápal prečo keď ostané veľké IT firmy ako Oracle či Apple používajú rovnaké ak nie horšie praktiky ako MS) tak by ma zaujímalo aké produkty od MS používate? A aké produkty od MS používate pod linuxom?

Myslíte že Microsoft má vo svojom portfóliu aj kvalitný software?

Začnem ja. mám dualboot Arch linux / Windows 10 okrem toho linux používam aj na armových developer doskách a k obidvom platformám mám kladný vzťah a priznám sa že vývojové nástroje od MS mám veľmi rád.

Pod windows používam:

- Office 365 (hlavne Excel)
- VSCode
- Visual Studio
- z programovacích jazykov mám najradšej F# ale používam aj TypeScript a C#
- taktiež .NET a .NET Core
- Skype
- github
- powershell
- SQL Server
- veľmi som mal rád aj WPF a je mi ľúto že pod Linuxom nič také nemáme

Pod Linuxom:

- VSCode
- Skype
- Webový Office 365
- github
- powershell - pod linuxom som písal skripty v bashi, ale powershell sa mi príde (pre mňa) viac human readable a odkedy som ho začal používať vo windows tak som ho doinštaloval aj do linuxu a používam ho namiesto Bashu

A taktiež som mal klávesnicu a myš od MS... myš si už ale nekúpim keďže mala problémy s kompatibilitou v linuxe (bolo treba doinstalovať nejakú utilitu aby fungovala aprávne)

A na záver doplním že MS aj ja vnímam ako kontroverznú firmu lebo je veľa produktov ktoré MS kúpil a zá pár rokov ich úplne zrušil (napr. moj oblúbený katalóg obrázkov iView Media Pro alebo firmu Nokia) taktiež sa mi nepáči ako sa MS za každú cenu snaží ošklbať zákazníka (kúpli som si jednu licenciu Office 365 a pridal som si tam 3 emailové účty a MS mi na každý účet zauúčtoval extra lixenciu zvlášť takźe som namiesto 15 euro mesačne / platil 45 euro mesačne a zistil som to až po troch mesiacoch)

Stran: 1 ... 15 16 [17] 18