Příspěvky

196

Vývoj / Re:Zkušenosti s TypeScriptem

« kdy: 31. 03. 2020, 00:48:51 »

Smalltalk sa aj mne páči po teoretickej stránke, ale položte si otázku prečo sa nepresadil? Ja si myslím že je to kôli (ne)bezpečnosti. Dáva vám síce veľa slobody, ale práve nízka bezpečnosť a možnosť meniť úplne všetko je dôvod prečo ho v polovici 90tych rokov vytlačila Java.

No, důvody byly asi trochu přízemnější. Ideový nástupce Smalltalku byl Self, který Sun Microsystems vyvíjel společně s Javou, a v Sunu dumali, který jazyk by měli pustit na veřejnost. Podle tohoto zdroje: http://blog.rfox.eu/en/Series_about_Self/Environment_and_the_programming_language_Self_part_3.html , zvolili nakonec Javu, protože

Chuck McManis, a former employee of Sun Microsystems, wrote for a thread on hackernews:

Wow. For those who don't know, there was a big 'language bake off' at Sun between TCL, Java, and Self (all being funded by Sun Labs) and Bert Sutherland (then director of Sun Labs and brother of Ivan) required that the language changes stop and then we'd look at each one, and decide which one to move forward on. When the world sort of exploded at the WWW conference held in Darmstadt Germany in 1995, Java officially 'won' and both Self and TCL were de-committed. (not canceled per-se but not getting any more funding either).
I like to think that all three languages benefited from the competition.

Asked why did Java win, he replied:

 "At the time it was the ability to construct executable content inside a web page. Javascript now dominates that space, but up until WWWC 2 pretty much everyone was stuck with page layout primitives. It made it possible to see a path to where we are today and so everyone wanted their browser to have it, and if their browser didn't have it they could run the HotJava browser and get it.
Bottom line, it demonstrated an answer to a problem that a lot of people were having, and it promised to answer that problem in an 'open source' kind of way."


Jinak z osobní zkušenosti bych neřekl že Smalltalk je více nebezpečný než kterýkoliv jiný dynamicky typovaný jazyk - Python, PHP, Javascript atp.

Toho selfu je velká škoda a vlastne aj smalltalku, lenže pre ľudí ktorí boli v 90tych rokoch zvyknutí na C++ a Turbo Pascal bol koncept image s kompletným vývojovým prostredím asi až príliš revolučný. A self k tomu pridal ešte aj úplne nový objektový model, ktorý predbehol svoju dobu (prototypy, sloty, zrkadlá atď) ale bol natoľko exotický že by odradil aj zvyšok vývojárov... Keby sa Sun vybral cestou Selfu myslím že by to mal omnoho tažšie ako s Javou

Naproti tomu C++ išiel cestou menšieho odporu Stroustrup si vybral pôvodné OOP zo simuly 67, nesnažil sa o revolúciu, ale len evolúciu v medziach toho čo už vývojári dobre poznali.

197

Vývoj / Re:React mezery v select -> option

« kdy: 29. 03. 2020, 14:03:25 »

Kód: [Vybrat]

" ".repeat(10); //pocet medzier

198

Vývoj / Re:Zkušenosti s TypeScriptem

« kdy: 29. 03. 2020, 13:29:35 »

za mě TS moc nemusím a to z několika důvodů:
1) založen na transpilaci kódu a to je z mého pohledu zhovadilost,
2) zavádí do JS OOP patten, což je taky kr*vina (ikdyž nový TS už umí FC),
3) pochází od M$

Neříkám, že je TS špatný, typovost je vždy dobrá (alespoň z mého pohledu), ale to co dělá TS umí třeba i Flow, což je jen  type checker a je pekelně rychlý. případné chyby nebrání vlastní kompilaci ES6.

Nehledě na to, že mám s TS špatné zkušenosti - většinou jsem viděl zneužívání typu

Kód: [Vybrat]

any

a k tomu nepotřebuji mít TS. A když člověk zakáže použítí any, tak natypovat některé věci správně, je někdy krapet oříšek.

Osobně mi přijde, že TS je "moderní" záležitost. Přednosti, které jsou vychvalovány, stejně tak dobře pokreju Flow a Eslintem, že nevidím důvod používat TS. Nehledě na to, že TS ošetří jen vstupní data a property. Data která lezou např. ze služeb třetích stran nikdy neošetříte.

1.) čo sa Vám nepáči na transpilacii? Máloktorý jazyk neni založený na kompilacii či transpilacii. Veď aj samotný JS prevádza JIT kompiler do inštrukcií procesora. To isté aj vami spomínaný smalltalk. Vyčítať programovacím jazykom kompiláciu / transpiláciu je ako vyčítať autám že majú kolesá.

2.) OOP patern je v JS odjakživa. TS akurát k prototypovému OOP pridalo aj triedy (ktoré sú v TS len syntaktický cukor nad prototypmi). TS moc FP neni dá sa v ňom s odretými ušami programovať aj funkcionálne, ale jazyk nám to vôbec neuľahčuje... Také možnosti aké dáva TS na poli funkcionálneho programovania dával aj starý dobrý pascal či LUA a nikto ich pritom za funkcionálne jazyky nepovažuje.

Vo funkcionálnych jazykoch by mal byť prítomný currying (funkcia má len jeden parameter a nato aby sme vytvorili ilúziu viacerých parametrov musíme vracať funkciu s ďalším parametrom). Currying by mal byť v FJ podporovaný na úrovni syntaxe jazyka (nemyslím tým skladanie arrow funkcií) a všetko by malo byť výraz (viete v TS použiť if alebo switch ako výraz?).

3.) No coment

Osobne som používal niekolko rokov Babel (bewz flow) a teraz používam TS pôvodne som chcel ostať pri Babeli ale v práci sa rozhodli pre TS a musím povedať, že som s týmto rozhodnutím nielen veľmi spokojný ale doslova nadšený. Radikálne sa nám celý projekt prečistil a vývoj je rýchlejší a celý projekt sa zbavil detských chýb

Smalltalk sa aj mne páči po teoretickej stránke, ale položte si otázku prečo sa nepresadil? Ja si myslím že je to kôli (ne)bezpečnosti. Dáva vám síce veľa slobody, ale práve nízka bezpečnosť a možnosť meniť úplne všetko je dôvod prečo ho v polovici 90tych rokov vytlačila Java.

199

Vývoj / C++ vs Rust

« kdy: 20. 03. 2020, 10:36:43 »

Jeden programator ma primel k tomu aby som sa pozerl na zubky Rustu. Zatial som ten jazyk pozeral len povrchne (podla tutorialu) takze reagujem na moje prve dojmy. Vyzera to ako jazyk, ktory som vzdy chcel a ktory riesi presne tie problemy, ktore som cakal od dokonaleho jazyka (je to multiparadigmaticky jazyk da sa v tom programovat funkcionalne, je to vhodne na rychly vyvoj aplikacii, zaroven je to ale aj dostatocne low level, generuje to nativny kod, ma to "objektovy model" na styl Go (aspon teda moj prvy dojem je taky) neni to zavisle na ziadnom behovom prostredi) a vybera to najlepsie z imperativnych a funkcionalnych jazykov.

No napriek tomu je ten jazyk velmi sterilny ba az trosku nudny, neponuka nic moc zaujimave, takych jazykov v sa poslednej dobe objavilo viacero (Kotlin, Go, Ceylon, Swift, Scala) a vsetky su ako cez kopirak, vsetky vykradaju z jednej strany C a C++ a z druhej strany stare dobre OCAML, ktore sa snazia priblizit sirokym masam.

Na C++ sa mi paci ze si proste ide vlastnou cestou, ze sa tam da vyhrat s detailami, ze nekopiruje ostatne jazyky, ale ostatne jazyky kopiruju C++. C++ je jazyk ktory ma DUSU a bohaty ekosystem aky vo svete nema paru, v C++ sa da  optimalizovat do aleluja. Tieto nove wannabe dokonale ultimatne jazyky nie su v nicom moc preborne, ani originalne neustale mam z nich pocit dejavu.

Rust si u mna urcite najde uplatennie, no napriek tomu nemam pocit ze by to bol ten jazyk, ktory zosadi z tronu C/C++ ale pripustam ze sa mozem mylit. Aky je vas nazor? Nahradi Rust C++? Alebo tu snami tato nehynuca klasika ostane az do konca vekov?

200

Vývoj / Re:Doporučte programovací jazyk pro Windows

« kdy: 22. 02. 2020, 14:59:44 »

Zatím se mi tedy nejvíc líbí C#, sice nevím ani jak se to čte (asi cékřížek?)  ale asi to zkusím.
Když něco hledám a dám k tomu C# vždy to najde nějaký .NET Framevork, jaký je mezi nimi rozdíl?
.NET Framework vs .NET Core. Dá se to popsat jednou větou? Díky

.NET Core je názov pre maldšieho brata .NET Frameworku.

1. Cielom .Net frameworku je ponúknuť čo najbohatšiu univerzálnu sadu knižníc na rôzne typy problémov. Nevýhoda .NET Frameworku je že niektoré jeho časti sú závislé na OS (napríklad UI toolkit WPF- Windows Presentation Foundation by sa na linux alebo Mac ani nedal preportovať, to isté podpora Direct 3D atď)

2. Cielom .NET Core je platformová nezávislosť. Ale tým pádom je tam toho menej. Niektoré záležitosti čo sú v .NET Frameworku v .NET Core nenájdeš. Nenájdeš v ňom WPF, knižnice na vývoj okenných aplikácií, ani knižnice pre prácu s 3D grafikou a vývoj hier. Je to podmnožina .NET FW s pár vylepšeniami.

.NET Framework sa hodí pre vývoj komplexných aplikácií ktoré sú naviazané na HW a OS. Napríklad na hry alebo komplexné grafické aplikácie. Samozrejme ide to aj v .NET Core, ale tam sa už musíš spolahnúť na knižnice tretích strán.

.NET Core sa hodí pre vývoj multiplatformných aplikácií (napr Webovky, Mobilné appky, konzolové appky, serverové appky atď)

Na 99% účelov ti stačí .NET Core a tam kde .NET Coru dochádzajú sily treba použiť .NET Framework. Tieto dva FW majú podobné API takže keď sa naučíš .NET Core poradíš si aj s .NET Frameworkom.

Potom je tu ešte .NET Standard čo je typ projektu, ktorý je kompatibilný aj s .NET Core aj s .NET Frameworkom.

201

Studium a uplatnění / Re:Jak a kdy se zeptat na plat

« kdy: 11. 02. 2020, 16:07:03 »

U mensich firem se celkem bezne stava, ze se plat vyjednava na miru uchazecovym schopnostem a pozadavkum.

a potom sa bezne stava to ze vedla seba sedia dvaja rovnako pracujuci ibaze majuci rozdielne odmeny. Dozvie sa to ten menej odmenovany (spravidla ten dlhsie vo firme), a utecie. Nakoniec sa tie ,,mensie firmy'' vyplakavaju nad fluktuaciou. Hranie s otvorenymi kartami a definovanymi pravidlami sa dlhodobo vyplaca.

Ale veď vždy môžeš požiadať o zvýšenie platu... A po 1 - 2 rokoch je to aj praktické. Žijeme v systéme kde peniaze neustále strácajú hodnotu - štát nás skryto okráda pomocou inflácie, dnes si za 100vku kúpiš to načo ti pred 5timi rokmi stačilo 50 € veď už aj obyčajný rohlík stojí 10 (slováci si hovoria že šak 10¢ je nič ale to sú celé 3 koruny kedysi stál rožok 40 halierov dnes stojí 7x viac), preto aj platy musia ísť permanentne hore. Život v Bratislave je nákladný.

202

Vývoj / Fork projektu

« kdy: 07. 02. 2020, 23:06:38 »

Keď robíte fork nejakého projektu, pričom chcete zmeniť jeho názov branding, názvy súborov, identifikátorov, verziu atď... Máte na to nejaký šikovný nástroj? Alebo ste si na to napísali len skript či použili grep? Prípadne akým spôsobom to zvyknete riešiť?

203

Vývoj / JS (alebo aj Typescript) - Common JS - vnáranie modulov

« kdy: 10. 01. 2020, 18:41:55 »

Ako na vnorené moduly v CommonJS?

Príklad chcem mať dva súbory:

1. Text.ts v ktorom mám modul obsahujúci funkcie na prácu s textom
2. Text.Regex.ts a doňho chcem vnoriť podmodul v ktorom chcem mať funkcie na prácu s Regexpami. Dalo by sa to spraviť tak že ich spojím do jedného súboru a vnorím do seba, ale ja to chcem mať rozdelené do dvoch (alebo aj viacerých). CommonJS už používam niekoľko rokov, ale teraz robím refactoring hlavnej libky. A hľadám spôsob ako to zmysluplne upratať. Veľmi sa mi páči ako to má riešené .NET lenže CommonJS mi hádže polienka pod nohy a neumožňuje mi hierarchicky vnárať moduly do seba (ak to teda nechcem mať narvaté všetko v jednom súbore ako prasa). Webpack to má žiaľ trochu nedomyslené

Kedysi keď som som používal vlastné riešenie + preprocessor to bolo jednoduché. Ako moduly som používal plain objekty a tie sa dali do seba ľubovolne vnárať príklad:


Text.js:

Kód: [Vybrat]

var Text = Text || {};

Text.replaceAll = function() {
    ...
}

...ďalšie funkcie rovnakým spôsobom

Text.Regex.js:

Kód: [Vybrat]

var Text = Text || {};
Text.Regex = Text.Regex || {};
Text.Regex.excape = function() {
    ...
}
Text.Regex.match = ...ďalšie funkcie 

Problém u tohoto riešenia je len v tom, že to nie sú skutočné moduly a tiež že sa dajú funkcie prepisovať. Vedel by mi dakto vysvetliť ako vnboriť moduly pekne do seba a zároveň ich mať rozdelené do viacerých súborov?

204

Vývoj / Rýchly vývoj administračného rozhrania

« kdy: 06. 01. 2020, 20:43:50 »

Viete mi poradiť nejaký nástroj, alebo sadu nástrojov ktoré by mi umožňovali pár kliknutiami vytvoriť admin pre moje webové aplikácie? (buď webové rozhranie, alebo okenná aplikácia)

Predstavujem si to tak že na form by som voližil nejaký grid, pripojil ho k databáze nadefinoval si nejaké mapovanie, columny ktoré sa majú zobrazovať, názvy alebo formát zobrazenia dát možnosť editovania a bol by som hotový. Ak by som chcel nejaké custom veci tak tie by som si potom vedel doprogramovať.

205

Software / Aké povinnosti mám ak používam GPL software

« kdy: 03. 01. 2020, 02:17:45 »

Dajme tomu že dostanem zákazku.

Vytvorím aplikáciu ktorá bude obsahovať databázu šírenú pod GPL 1.0 licenciou.

Aké práva a povinnosti mi z tohoto faktu vyplývajú?

1. Program musí byť celý pod GPL?

2. Ak áno. Kedy komu a za akých podmienok musí byť kód otvorený? Musím ho otvoriť len pred zákazníkom, ktorému poskytujem môj software? Alebo hocikomu kto ma o to požiada?

3. Čo ak by som kód databázy dokonale oddelil od mojho programu natoľko že by nebol jeho súčasťou (komunikoval by napríklad cez TCP / IP) musí byť stále software uvolnený pod GPL? Kde presne je tá hranica?

206

Bazar / Re:Prodám NVIDIA Jetson Nano

« kdy: 01. 01. 2020, 17:00:09 »

Prodám tento minimálně využitý development board, dodám s čistou instalací NVIDIA SDK (derivát Ubuntu)
Součástí prodeje je:
1ks NVIDIA Jetson Nano
1ks 32GB MicroSD Sandisk Extreme V30
1ks WiFi Intel 8265NGW s anténama a pigtaily
1ks RPI Camera V2.1
1ks Ventilátor s podporou PWM
1ks plechový case s GPIO vývody, power a reset button a držákem na kameru
1ks zdroj Meanwell s jackem 5V/5A

Cenu si představuju 5000 Kč vše je nové, záruka cca 22 měsíců. Předání osobně Ostrava a okolí nebo pošta po platbě předem.

5000 Kč je podla googlu 196€  Nova stoji okolo $100 http://jdem.cz/ffuak4 Takze chces viac penazi za pouzitu dosku ako za novu?  a to prislusenstvo aj keby stalo stovku (o com pochybujem) tak by ta cena bola rovnaka ako za novu. Tak to si radsej kupim novu v com je vyhoda nakupu pouzitej dosky na inzerat? Ved bola urcite aspon chvilu pouzivana a tym padom ma uz o nieco kratsiu zivotnost. Nehovoriac o tvojich bakteriach a podobne.

Ja ti tu nechcem davat rozumy je to tvoj majetok takze si mozes stanovit cenu aku chces. ...Ale ludia majte rozum za takuto cenu vam to nikto nekupi. Rocne auto tiez nepredas za cenu noveho... Alebo s argumentom ze si don dokupil autoradio a nove disky by si ho chcel predat este 2x drahsie ako nove

207

Vývoj / Re:WebP a samrt server statického obsahu

« kdy: 18. 12. 2019, 21:14:12 »

Problem solved: vyzerá že som to našiel libwebp obsahuje funkciu WebPGetFeaturesInternal kde jeden s parametrov je is_alpha uvidím aké to bude rýchle

208

Vývoj / WebP a smart server statického obsahu

« kdy: 18. 12. 2019, 21:00:44 »

Urobil si jednoduchý server statického obsahu.

1. Server je trošku smart a preto keď si vypýtam jpg alebo png súbor, ale prehliadač podporuje aj webp tak mu pošle rovno webp (ušetrí sa tým traffic) Samozrejme tie webp súbory sú tam nacachované, takže sa negeneruje webp vždy nanovo (lebo to bolo pomalé) ale iba raz. A tiež sa kontroluje dátum poslednej zmeny. A keď sa zistí že tam máme novší originálny súbor tak ho znovu pregeneruje.

2. A rovnako to funguje aj naopak keď si vypýtam webp a prehliadač ho nepodporuje tak pošlem jpg. Táto varianta je tam iba kôli safari. Safari totiž formát webp stále nepodporuje https://caniuse.com/#search=webp

A tu narážam na jeden problém. Podľa správnosti by som mal vracať nie len jpeg ale aj png (ak originálny webp obsahuje alfakanál, jpeg totiž alfakanál nepodporuje) ako odlíšim webp súbor s alfakanálom od súboru bez alfakanálu? Dá sa to vôbec odlíšiť? Ale nejakým rýchlym spôsobom.

Na formát webp používam túto libku https://github.com/webmproject/libwebp

209

Studium a uplatnění / Re:Přechod PHP -> Java

« kdy: 17. 12. 2019, 18:22:20 »

Moderni PHP pri zapnutem strictu a typehintama a Laravelem je uz rozumne pouzitelna zalezitost.

Je to defacto opajcovany Spring boot, maven se jmenuje composer. Templatovane pres blade a bootstrap

Delal jsem ted v tom nejake udelatka, jazyk byl dan zadavatelem.
A slo to celkem s vyuzitim VS Code rozumne pouzivat, rozhodne lip, nez treba Go.

Ale stále ten skript beží len pár sekúnd po requeste. V iných prostrediach si viem zvoliť dobu platnosti objektu. V PHP je platnosť objektu max. per-request. Pri ďalšom requeste sa vymaže celý obsah pamate a skript beží "nanovo". A dokonca aj ten beh skriptu zvykne byť časovo obmedzený (podľa nastavení). Odpoveďou na request je vždy nejaký string pričom PHP skript rieši len spracovanie vstupu na základe ktorého generuje nejaký textový výstup. Je to teda taký lepší templating engine povýšený na jazyk.

PS: neberte to ako hejt ja tiež na niektoré menšie veci používam PHP.

210

Vývoj / Objektové úložisko

« kdy: 10. 12. 2019, 17:11:37 »

Som na doma chorý a z nudy si robím vylepšenia svojho webu.

Naprogramoval som si možnosť komentovania článkov (frontend je v React-e a TS). Každý komentár môže obsahovať reakcie.

Každý komentár reprezentuje takáto dátová erntita:

Kód: [Vybrat]

export type TComment = {
    id: string;
    nick: string;
    email: string;
    dateTime: string;
    content: string;
    replies: TComment[];
    identity: {
        userId: number | null;
        articleId: number;
        ip: string;
        host: string;
    }
}

Pôvodne som chcel komentáre ukladať do RDBMS na ktorej beží celý web. Ale potom by som zbytočne musel objektový strom konvertovať na tabuľkové údaje ktoré by na seba odkazovali cez parentId a pri zobrazovaní komentárov zase naopak. Niežeby mi to robilo problém už som také niečo robil veľa krát.  Ale rozhodol som sa že vyskúšam iný spôsob.

Napadlo ma že by som použil nejaké úložisko ktoré je na tento účel stvorené... Také úložisko kde by som mohol vložiť rovno celý strom komentárov ako objekty. A ešte v nich aj vyhľadávať prípadne nad nimi robyť nejaké dopyty (dotazy)

To znamená buď OODBMS (objektovú db), ORDBMS (objektovo relačnú db) alebo nejakú dokumentovú db aspoň sa naučím novú technoogiu. Ktorú databázu by ste mi doporučili na ukladanie objektovej hierarchie "anemických" objektov. Z minulosti som mal skúsenosti s MongoDB, RavenDB a DB4O, ale popravde po rokoch si to už nepamatám. Chcel by som, naozaj skutočný DB server nie embedded db