Témata

91

Vývoj / C++ no default constructor exists for class

« kdy: 21. 09. 2019, 15:59:52 »

Posledne 2 - 3 tyzdne som sa zacal zaujimat o C++, pretoze som pisal 1 projekt a jednu jeho cast by som asi najradsej napisal v C++.

Ten projekt isiel teraz bokom, lebo najprv sa ten jazyk musim poriadne naucit (aj keby to malo trvat roky), nakupil som si k nemu literaturu - 4 knihy. 2 hrube 2 tensie a postupne sa s tymto jazykom zoznamujem. Medzitym som zacal pisat jeden mensi projekt, taka utilitka aby som si v C++ nieco realne nakodil a vyskusal si moznosti jazyka a zistil kde vsade mam este medzery vo vedomostiach.

Ten jazyk ma dost chytil. Ale stale v nom mam pocit neistoty a obcas sa v duchu pytam WTF. Niektore konstrukcie v C++ sa mi zdaju ako z ineho sveta a v ziadnom inom jazyku som sa s takym niecim nestretol, ale na druhej strane ma bavi spoznavat nieco nove.

1. Teraz som napriklad narazil na jednu chybu a neviem co s nou  je na riadku 41 "no default constructor exists for class"

cast zdrojaka je tu: https://pastebin.com/M8vmiqiv

Vedeli by ste mi portadit ako to vyriesit?

2. Vedeli by ste mi pozret zdrojak ci niektore veci nerobim uplne zle? Pripustam ze tam mozem mat dost vazne logicke chyby, alebo mi tam mozu hrozit memory leaky holt som zaciatocnik. Napriklad na riadkoch 26, 27, 47, 48 sa robi kopia celeho vektoru hodnotou? nemal by som to skor riesit cez referenciu?

3. Tiez by ma zaujimalo ci existuje nejaky standard ktory by sa mal dodrziavat pri tvorbe nazvov identifikatorov. Lebo kazdy druhy zdrojak sa drzi niecoho ineho.

92

Vývoj / Knihy o C++ a assembleru

« kdy: 17. 09. 2019, 23:53:22 »

Pliis hladam knihu o STL https://www.martinus.sk/?uItem=30009

A dve knihy o assembleri https://www.martinus.sk/?uItem=24798 https://www.martinus.sk/?uItem=15298

Ak by ste jednu z nich mali a chcete ju predat tak navrhnite cenu. Vsade kde som pozeral je vypredana. Ja nechapem ze ak sa kniha vypreda preco ju nevedia vytlacit znova? Ved ak bola taka ziadana ze sa vypredala tak na nej mohli zarobit este viac. Alebo keby tu knihu predavali aspon ako ebook sice preferujem tlacenu verziu, ale ked neni k dispozicii tlacena tak aj ebook postaci.

93

Server / Open-source mail server pro Linux nebo Windows

« kdy: 16. 09. 2019, 12:26:15 »

Prosim vas poradte mi nejaky open source emailovy server pre linux a windows server ale s jednoduchou konfiguraciou a user friendly rozhranim aj pre nas obycajnych laikov. Momentalne skusam axigen ten som za cca hodinu kompletne nakonfiguroval, ale free verzia je len pre 5 uctov a liecncia pre 10 uctov stoji skoro 500 euro na rok mi pride vela. A neni to open source - clovek nikdy nevie ci tam nepribalia malware alebo to nebude derave ako cednik. Open source neni nevyhnutna podmienka ale radsej by som preferoval OSS ako nie.

Mam 2 virtual server hostingy. a 11 domen a chcel by som si pod kazdou rozbehnut vlasny emailovy ucet. A mal by obsahovat okrem podpory pop3 imap a smtp ttl stl (a neviem co este) aj webmail s peknym modernym responzivnym uzivatelskym rozhranim.

Inak nepotrebujem ziadne exchange ani niec podobne - nakolko ani poriadne neviem naco je to sluzi.

Dakujem.

94

Vývoj / Rozdiely medzi F# a ocaml

« kdy: 20. 08. 2019, 11:37:44 »

Prepisujem jednu aplikaciu z F# do OCAML (kôli platformovej nezávislosti na .NET a možnosti kompilovania do natívneho kódu). Sú to síce príbuzné jazyky na prvý pohľad môže programátor nadobudnúť dojem že ide o rovnaký jazyk. Dokonca F# má aj nejaký režim kompatibility z OCAML, ktorý je, ale už neaktuálny. Ocaml má úplne inú syntax OOP proste OOP je v F# totálne prekopané. OCAML má tiež omnoho bohatšie možnosti vo funkcionálnom programovaní a krajšie funkcionálnejšie knižnice.

Mám teda otázku k OCAML (a možno neskôr pridám ďalšie)  ako sa pomocou pattern matchingu zisťuje typ generickej premennej?

V F# som to robil tak že som ju skonvertoval (zaboxoval) na objekt a potom je tam špeciálny operátor :? ktorý slúži na zisťovanie typu. V Ocaml neviem ako sa zisťuje typ.

Ako by ste trebars toto prepisali do OCAML ?:

Kód: [Vybrat]

let printType (value : 'a) = 
    match box value with
    | :? bool -> "Bool"
    | :? string -> "String"
    | :? int -> "Integer"
    | _ -> "Unsupported type"
    |> printfn "%s"

samozrejme ide teraz len o priklad tento kus kodu neplanujem nikde pouzit.

95

Vývoj / Smalltalk, Self a podobne jazyky - mechanizmus posielania sprav

« kdy: 15. 08. 2019, 11:34:34 »

Pozeral som si zdrojaky OO jazykov ako smalltalk s posielanim sprav. Jednou z ich zakladnych crt je ze aj prikazy ako if maju riesene ako spravy posielane objektom (konkretne keyword message ifTrue, ifFalse posielane objektu boolean) ako je to mozne? nerozumiem tomu ako to funguje.

ked porovnam posielanie sprav s volanim metod


najblizsie ku keyword spravam maju metody s pomenovanymi parametrami. Ale pri takomto volani metody sa najprv vyhodnotia argumenty, s ktorymi sa potom vola metoda, to znamena ze kod sa musi vykonat este pred poslanim spravy. pri poslani spravy ak by sa parametre vyhodnotili uz pred poslanim spravy tak sa obidve vetvy ifu musia vykonat zaroven a az potom si iba vyberem podla boolu len ich vysledok... ak by som mal trebars takyto kod:

Kód: [Vybrat]

(a > 5)
ifTrue:
   [ Transcript show: 'a je vacsie ako 5' ]
ifFalse:
   [ Transcript show: 'a je mensie ako 5' ]

prepiseme trebars do do C# (ten ma pomenovane parametre), ale kludne aj do ineho jazyka (Za predpokladu ze tam mame nadefinovanu metodu EvalCondition)

Kód: [Vybrat]

(a > 5).EvalCondition(
    ifTrue: MessageBox.Show("a je vacsie ako 5"),
    ifFalse: MessageBox.Show("a je mensie ako 5")
)

Tak sa vypise aj "a je vacsie ako 5" a za tym aj "a je mensie ako 5". Jediny sposob ako si viem predstavit ze by sa dal naemulovat smalltalkovsky if pomocou volania metody je namiesto bloku ako argument predat lambdu, ktora sa vykona neskor. pripadne novsie jazyky maju async bloky, promises, alebo lazy bloky, ktorymi by sa to dalo emulovat tiez, ale vlastne v principe ide o to iste.

takze viete mi vysvetlit ako to funguje v smalltalku?

96

Vývoj / Typescript - automaticke generovanie typovych definicii z iných typov

« kdy: 06. 08. 2019, 18:04:14 »

Mám triedu tá má generický parameter.

V typovej definícii toho generického parametru vyhľadám všetky propsy typu Function:

Kód: [Vybrat]

TClickableMapProps = {
    color: TColor;
    background: TColor;
    onClick?: (event: React.MouseEvent<HTMLDivElement>) => void;
    onHover?: (event: React.MouseEvent<HTMLDivElement>) => void; 
}

type CallbackNames<T> = { [K in keyof T]: T[K] extends (Function | undefined) ? K : never }[keyof T];
type CallbackProps<T> = Pick<T, CallbackNames<T>>;

type TCallbackProps = CallbackProps<TClickableMapProps>

Mi vráti toto:

Kód: [Vybrat]

TCallbackProps = {
    onClick?: (event: React.MouseEvent<HTMLDivElement>) => void;
    onHover?: (event: React.MouseEvent<HTMLDivElement>) => void; 
}

akurát ja by som si chcel z toho onClick a onHover odstrániť "?" undefined a názvy premenovať na triggerClick a triggerHover tj urobiť z toho toto:

Kód: [Vybrat]

TCallbackProps = {
    triggerClick: (event: React.MouseEvent<HTMLDivElement>) => void;
    triggerHover: (event: React.MouseEvent<HTMLDivElement>) => void; 
}

metódy si pridám dynamicky cez JS (tam viem ako), ale tie typové definície potrebujem generovať v compile time aby mi fungovalo autocomplete. Pri použití JS by som to urobil takto:

Kód: [Vybrat]

module CallbackPropName {
  export const toTriggerMethodName = (callbackPropName: string) => 
    `trigger${(callbackPropName.substring(callbackPropName.startsWith("on") ? 2 : 0))}`;
}

lenže ako podobný názov generovať v rámci statického typovania (v compile time) priamo v TS? A dá sa to vôbec?

97

Distribuce / Dualboot Windows / Linux a VMWare

« kdy: 27. 07. 2019, 17:51:08 »

Mám v počítači dualboot windows / linux (každý OS na samostatnom SSD)

A chcel by som si z toho linuxového urobiť Virtual Machine pre VMWare (alebo VirtualBox).

Ale chcem aby to bola zároveň virtuálny OS a zároveň aby som doňho vedel nabootovať aj z VMware aj priamo z PC.

Dá sa to?

98

Vývoj / Prototypové OOP

« kdy: 15. 07. 2019, 18:33:20 »

Vedeli by ste mi vysvetliť:

1. definíciu a základnú charakteristiku prototypového OOP
2. jeho hlavné výhody / nevýhody
3. Porovnanie s inými typmi OOP
4. vymenovať zaujímavé jazyky ktoré tento typ OOP podporujú

99

Vývoj / OCAML - let rec

« kdy: 13. 07. 2019, 21:53:12 »

Prečo sa v jazykoch z rodiny ML musí rekurzívna funkcia označiť keywordom rec?

Má to nejaký hlbší zmysel, alebo je to tam len kôli prehľadnosti? Pozerám že ak dám za let binding keyword rec tak sa po kompilácii vôbec nič nezmení.

100

Hardware / Krabička k mini PC a neznámé mikrospínače

« kdy: 24. 06. 2019, 20:54:02 »

Kúpil som si škatulku k mini arm doske. sú tam mikrospínače a na ich mieste je len otvor kde sa asi niečo vkladá. Nejaká súčiastka ktorá prilne k tomu mikrospínaču aby sa to dalo pohodlne zapínať či resetovať.

A potom sú tam dva otvory na antény tiež neviem kde mám kúpiť ten hub na anténu a antény (antény sú tam kôli wifine).

Čo mám robiť?

Mám to zobrať celú dosku do nejakej elektro predajne? (Kúsok odomňa je GM electric) Alebo ako nájdem tie súčiastky čo k tomu potrebujem? Na stránke výrobcu (dosky a škatulky) som nič nenašiel.

101

Vývoj / Preprocessor nad JS / TS

« kdy: 18. 06. 2019, 13:04:32 »

V práci programujeme jedno  CMR v Reacte. Je napísané v JS a TS (nové moduly sú v TS staršie v JS). Občas si potrebujem aplikáciu prispôsobiť testovaniu a prepnúť do testovacieho režimu a na tento účel v iných jazykoch používam prepínače preprocessora. Ale JS resp TS v základe nič také nemá. Nakódil som si teda libku čo emuluje preprocessor je to len primitívny modul ktorý pridal syntaktický cukor nad JS ale na prvý pohľad sa to správa podobne ako skutočné prepínače.

Kolegom vadí že sa do kódu dostávajú zbytočné podmienky. Síce vyhodnotenie podmienok trvá pár ms, ale majú pravdu že z dlhodobého hľadiska to neni najideálnejšie riešenie lebo za 10 rokov môže kód naboptnať (programátor musí myslieť na budúcnosť). Čo s tým? Napadlo ma viacero riešení:

0. ostať pri terajšom stave šak to zase neni až také hrozné.
1. napísať vlastný preprocessor
2. použiť nejaké už existujúce riešenie pre JS / TS  (viete o niečom?)
3. použiť preprocessor z C (toto by bolo asi najlepšie) - ale dá sa to?
4. nejaký iný nápad?

102

Vývoj / Generovanie spustiteľných súborov z AST

« kdy: 11. 06. 2019, 21:21:45 »

Ahojte dajme tomu že máte jazyk kompilovatelný do JS. Zo zdrojáku vyrobíte AST z ktorého potom generujete JS. A teraz by ste chceli okrem JS pridať aj ďalše cieľové platformy (X86, X64 a ARM binárky pre Linux a Windows) ako by ste na to išli? Aká je najjednoduchšia cesta ako z expression tree urobiť binárku so spustiteľným kódom? Mňa napadli tieto možnosti:

1. LLVM?
2. Použiť nejaký prekladač ktorý dokáže skompilovať JS do spustiteľného súboru?
3. popri JSku urobiť transpiler aj do C a z neho potom urobiť spustiteľný súbor (takto to robí napr. OCAML a Ada)

103

Software / Aký software od Microsoftu používate?

« kdy: 29. 05. 2019, 11:30:37 »

Trošku kontroverzná téma tak vás poprosím skúste diskutovať bez emócií. Viem že medzi užívateľmi Linuxu je veľká nevraživosť k Microsoftu (nikdy som nechápal prečo keď ostané veľké IT firmy ako Oracle či Apple používajú rovnaké ak nie horšie praktiky ako MS) tak by ma zaujímalo aké produkty od MS používate? A aké produkty od MS používate pod linuxom?

Myslíte že Microsoft má vo svojom portfóliu aj kvalitný software?

Začnem ja. mám dualboot Arch linux / Windows 10 okrem toho linux používam aj na armových developer doskách a k obidvom platformám mám kladný vzťah a priznám sa že vývojové nástroje od MS mám veľmi rád.

Pod windows používam:

- Office 365 (hlavne Excel)
- VSCode
- Visual Studio
- z programovacích jazykov mám najradšej F# ale používam aj TypeScript a C#
- taktiež .NET a .NET Core
- Skype
- github
- powershell
- SQL Server
- veľmi som mal rád aj WPF a je mi ľúto že pod Linuxom nič také nemáme

Pod Linuxom:

- VSCode
- Skype
- Webový Office 365
- github
- powershell - pod linuxom som písal skripty v bashi, ale powershell sa mi príde (pre mňa) viac human readable a odkedy som ho začal používať vo windows tak som ho doinštaloval aj do linuxu a používam ho namiesto Bashu

A taktiež som mal klávesnicu a myš od MS... myš si už ale nekúpim keďže mala problémy s kompatibilitou v linuxe (bolo treba doinstalovať nejakú utilitu aby fungovala aprávne)

A na záver doplním že MS aj ja vnímam ako kontroverznú firmu lebo je veľa produktov ktoré MS kúpil a zá pár rokov ich úplne zrušil (napr. moj oblúbený katalóg obrázkov iView Media Pro alebo firmu Nokia) taktiež sa mi nepáči ako sa MS za každú cenu snaží ošklbať zákazníka (kúpli som si jednu licenciu Office 365 a pridal som si tam 3 emailové účty a MS mi na každý účet zauúčtoval extra lixenciu zvlášť takźe som namiesto 15 euro mesačne / platil 45 euro mesačne a zistil som to až po troch mesiacoch)

104

Vývoj / Utilita YACC

« kdy: 20. 05. 2019, 10:14:14 »

Píšem si DSL pôvodne som parser chcel napísať ručne, ale jazyk už začína mať zložitú sémantiku a tým pádom je dosť zložitý aj parser. Takže som sa rozhodol že parser prepíšem a využijem nástroj Yacc resp (resp FsYacc) (lexer mám hotový takže nástroj lex nepotrebujem). S Yacc nemám s skúsenosti učím sa len so zdrojákov na githube  (vygooglil som si niekolko jazykov ktoré používajú Yacc a snažím sa nimi inšpirovať).

1.) Ale nejde mi do hlavy jedna vec, ako z takého malého zdrojáčika kde dokopy nič nie je si dokáže Yacc vygenerovať kompletný parser? Vyzerá to až príliš jednoducho.

2.) A vedeli by ste mi doporučiť najkú literatúru a tvorbe programovacích jazykov? Može byť v Angličtine, Slovenčine, alebo aj Češtine. Ale nech je to napísané zrozumiteľne aj pre laikov. Ideálne papierová kniha alebo ebook ale môže byť aj odkaz na web. Síce to zvládnem aj bez literatúry, ale možno je dobré mať aj teoretické základy nech tomu človek rozumie do hĺbky.

105

Vývoj / Jak funguje Call/CC?

« kdy: 07. 05. 2019, 22:27:10 »

Prosím Vás môžete pre obyčajného laika vysvetliť ako funguje Call/CC? (Call with Current Continuation) pozrel som si pár príkladov, ale nejako sa v tom začínam strácať...

Moj mozog sa pri snahe pochopiť to zacyklí.