Vravel som, že o politiku nejde, skôr to nastavenie ľudí je zlé. Tažko sa to popisuje, je to vnútorný pocit vďaka ktorému viem, že tu niesom šťastný, a život je len jeden, tak prečo to neskúsiť inde?
Do spomínaných krajín cestujeme na výlety pomerne často, a môžem povedať, že zakaždým keď sa vraciame domov, tak som nešťastný. Tak asi toľko k mojej motivácií odísť.
Trochu odbocim, ale podobne myslenky som mal aj ja, ked som mal cca 22-23 rokov. Proste som sa tu necitil dobre, lebo Slovaci maju velmi specificku povahu, ktora mi dost vadila. Casto som jazdil do Prahy, kde som sa citim super a mal som podobne pocity ako ty. Nechcelo sa mi vracat domov, vsetko tam bolo super. Lenze rozdiel je ist niekde na dovolenku a zit tam.
Rok som zil v Prahe, a zivot uz nebol taky super, ako dovolenky. Hodinovu cestu do prace a hodinu naspat by som este bral, aspon som si precital noviny (a to som isiel len metrom a elektrickou). To, ze o 9tej som bol prvy v praci - ok. ale nech som potreboval cokolvek, tak stale niekam cestovat, na nic nemas cas, a vsade na svete existuju normalny ludia a blbci. Nech si kdekolvek. Navyse ja som nemusel riesit jazyk, lebo starsi mi v pohode rozumeli a ja cesky celkom slusne viem (mam rodinu v Cr, takze od maleho dietata som bol s cestinou v kontakte).
Prava bola v pohode, kolegovia super. ale nastala taka situacia, ze ked som bol tam, tahalo ma to domov, ked som bol doma, tahalo ma to tam.
Nakoniec som sa vratil, tu som nasiel super partiu kolegov a mam aj rodinu nablizku. Ale stale chodim na dovolenky do Prahy.
Takze si dobre rozmysli, ci ti to stoji za to, a ci mas nieco, preco by si mali v zahranici vybrat prave teba. A navyse stale je tu moznost prace na dialku - ja som tak pracoval 2 roky, 100% remote pre kolegu, s ktorym som kedysi pracoval v Prahe a teraz ma vlastnu firmu.